Podporovaná atenuácia je založená na rovnakých biologických, chemických a fyzikálnych princípoch ako monitorovaná prirodzená atenuácia. Základným cieľom podporovanej atenuácie je urýchlenie prirodzených degradačných procesov v prostredí takým spôsobom, ktorého výsledkom je eliminácia inhibičných a limitujúcich faktorov vplývajúcich na prirodzené atenuačné procesy na lokalite (napr. ITRC, 2008; Reinhard et al., 2000; Early et al., 2006). Podpora pozostáva z optimalizovania podmienok degradácie znečisťujúcich látok, z urýchlenia procesu degradácie, homogenizácie podmienok na lokalite a iných. Atenuačné procesy sa v praxi často kombinujú s inými aktívnymi sanačnými metódami, napríklad s klasickým sanačným čerpaním v záverečných fázach sanácie (pri odstraňovaní dobre biologicky rozložiteľných znečisťujúcich látok v aeróbnych podmienkach).
Integrácia podporovanej atenuácie v komplexných sanačných systémoch sa zvyčajne využíva (Marks et al., 1994; Motsch et al., 2002):
• vo vonkajších častiach kontaminačného mraku, kde je už síce nízka koncentrácia znečisťujúcich látok, ale stále nevyhovujúca sanačným limitom (vnútri kontaminačného mraku prebieha aktívna sanácia),
• po skončení aktívnej sanácie v prípadoch, keď monitoring preukáže neschopnosť dosiahnuť významné alebo aspoň merateľné zlepšenie stavu metódami aktívnej sanácie,
• pokiaľ boli aktívne sanačné technológie podporené napríklad aplikáciou povrchovo aktívnej látky a uvoľnili sa sorbované molekuly znečisťujúcej látky,
• v konečnej fáze čistenia v kombinácii napríklad s chemickou oxidáciou in situ.
Začlenenie podporovanej atenuácie do komplexného sanačného systému je možné prakticky v každom prípade, pokiaľ je to ekonomicky výhodné. Prirodzená atenuácia prebieha prakticky na každej lokalite a je len potrebné ekonomicky zvážiť, či je jej podpora vhodnou sanačnou alternatívou.
Na podporu prirodzených atenuačných procesov sa najčastejšie využíva princíp biologickej degradácie alebo transformácie. Pri podporovanej biosanácii znečisťujúcich látok je základným princípom eliminácia nedostatku koncových akceptorov alebo donorov elektrónov, pretože v prirodzených podmienkach zvyčajne nastáva ich rýchly úbytok, pričom sa spomaľuje priebeh reakcií (Early et al., 2006; Liles et al., 2005). V závislosti od typu znečisťujúcej látky sa pridaním vhodných elektrónových akceptorov optimalizujú podmienky na ďalší priebeh biologických degradačných, resp. transformačných procesov (do prostredia sa môžu postupne pridávať aj viaceré podporné látky). Detailnejšie sa o podporovanej biosanácii hovorí v samostatnej časti (biosanácia in situ).
Okrem podporovanej biosanácie na podporu atenuačných procesov je možné využiť aj celý rad fyzikálno-chemických postupov. V praxi má pomerne veľké využitie chemická oxidácia, pri ktorej prebieha čiastočná oxidácia cieľových znečisťujúcich látok, pričom časť kyslíka sa môže súčasne využívať aj na biodegradáciu. Atenuačné procesy sa podporujú aj pridávaním rôznych aditív do prostredia, pričom sa zvyšuje in situ produkcia redukujúcich Fe a S fáz (napr. FeS), ktoré môžu abioticky degradovať napr. prchavé organické látky (Early et al., 2006). Populárne je aj využitie podzemných reaktívnych bariér.
Výhodou podporovanej atenuácie je urýchlenie prirodzených degradačných (atenuačných) procesov v prostredí. Aplikované podporné opatrenia eliminujú inhibičné a limitujúce faktory prirodzenej atenuácie na lokalite, a teda optimalizujú podmienky degradácie znečisťujúcich látok. Na väčšine sanovaných lokalít sa vyžaduje využitie kombinácie rôznych sanačných stratégií v čase, pričom podporovaná atenuácia ako jedna zo stratégií našla v praxi pomerne značné uplatnenie. Podporovaná atenuácia v zásade rozširuje možnosti a aplikovateľnosť prirodzených atenuačných procesov na lokalite. Zásah (podpora) závisí od špecifických vlastností každej lokality. Účinnosť podporovanej atenuácie je vysoká a jej aplikovanie prináša zvyčajne najlepšie riešenia pre životné prostredie. Výsledkom podporovanej atenuácie je implementácia trvalo udržateľných (environmental friendly) metód, ktoré vyžadujú spotrebu menšieho množstva energie a menej investícií na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Realizáciu podporovanej atenuácie zvyčajne charakterizujú menej intenzívne procesy, ktoré sa vyznačujú len nízkym potenciálom negatívneho ovplyvnenia životného prostredia, ale podstatne redukujú čas sanácie potrebný na dosiahnutie sanačných limitov.
Podporu prirodzených atenuačných procesov nie je vhodné využívať na lokalitách s výrazne nepriaznivými podmienkami na priebeh prirodzených atenuačných procesov (napr. na lokalitách, kde sú potlačené mikrobiálne procesy toxicitou znečisťujúcich látok alebo biologickou nedostupnosťou). Metódu nie je vhodné aplikovať ani v prípadoch, ak je čas potrebný na sanáciu príliš dlhý, alebo ak podpora nemôže zaručiť požadovanú rýchlosť degradácie alebo transformácie znečisťujúcich látok. Veľmi dôležitá a často nezohľadňovaná je prahová koncentrácia substrátu. Hoci je substrát v prostredí prítomný, pod touto koncentráciou ho mikroorganizmy už nemôžu ďalej využívať.