Monitoring znečistených území
Okrem štandardného prieskumu znečistených území je dôležitý aj monitoring. Monitoring je systematické priestorové a hodnotové sledovanie určených charakteristík zložiek životného prostredia, pričom dôležité je najmä časové hľadisko. Znamená to, že hlavným účelom monitoringu je systematické sledovanie časových zmien skúmaného ukazovateľa. Z hľadiska obdobia vykonávania monitoringu znečistených území vo vzťahu k technickej realizácii samotnej sanácie môžeme monitoring rozdeliť na:
• monitoring vykonávaný pred realizáciou sanácie – t. j. monitoring vykonávaný počas prieskumných prác,
• monitoring vykonávaný počas realizácie sanácie – tzv. sanačný monitoring,
• monitoring vykonávaný po realizácii sanácie – tzv. posanačný monitoring.
Objektom monitorovacích prác môžu byť rôzne ukazovatele stanovované v podzemnej a povrchovej vode, zemine, sedimente, priesakových kvapalinách, pôdnom vzduchu, plynoch, zrážkach, prašnom spade a i. Sledovať sa môže aj stabilita prostredia metódami geotechnického monitoringu a iné ukazovatele.
Pri návrhu monitorovacieho systému sa berú do úvahy najmä podmienky v monitorovanom prostredí, rozsah a typ kontaminácie a použitá, resp. plánovaná sanačná metóda. Pri návrhu sa stanoví typ monitorovaného média a priestorové usporiadanie monitorovacích sond.
Monitoring pred sanáciou
Monitorovacie práce vykonávané počas geologického prieskumu životného prostredia napomáhajú získavať informácie najmä o časových zmenách sledovaných ukazovateľov, ktoré sú dôležité na splnenie cieľov prieskumu. Sledujú sa najmä ukazovatele, ktoré môžu vykazovať výraznejšiu časovú závislosť. Príkladom takéhoto typu ukazovateľov je zmena hladiny podzemnej vody, koncentrácia vybraných ukazovateľov, množstvo zrážok, teplota vody atď. Technické riešenie monitorovacieho systému závisí od cieľov prieskumu.
Monitoring počas sanácie
Rozsah a spôsob sanačného monitoringu vychádza z aplikovanej sanačnej metódy a vlastností prostredia. Sanačný monitoring má význam najmä pri sanačných metódach in situ. Cieľom sanačného monitoringu je sledovať ukazovatele vplývajúce na optimálnu aplikáciu sanačnej metódy. Výsledky sanačného monitoringu by mali poskytovať dostatočné informácie o vplyve a účinku sanačnej metódy na sanované prostredie, a to tak, aby bolo možné operatívne usmerňovať a upravovať podmienky sanácie vzhľadom na optimalizáciu a zvýšenie efektívnosti sanácie. Tomu sa prispôsobuje aj monitorované médium, monitorovacia sieť (rozmiestnenie a zabudovanie objektov) a rozsah a početnosť sledovaných ukazovateľov. Využitie výsledkov dobre nastaveného sanačného monitoringu umožňuje zvýšenie účinnosti sanácie a môže znížiť celkové náklady na sanáciu. Príklad inštalácie inklinometrických vrtov počas geotechnického monitoringu sanácie lagún tekutých odpadov v Litvínove je na obr. 2.4.4.
Posanačný monitoring
Hlavným cieľom posanačného monitoringu je sledovanie účinnosti vykonanej sanácie v dlhšom časovom období. Prostredníctvom posanačného monitoringu sa preukazuje dlhodobé dosiahnutie daných sanačných limitov.
Posanačné monitorovanie je vyžadované prakticky pre všetky typy sanácií znečistených území. Dlhodobé monitorovanie má špecifický význam najmä pri sanovaných znečistených územiach, kde podmienky prostredia, resp. typ kontaminantu oprávňujú predpokladať, že môže dochádzať k efektu opätovného zvyšovania koncentrácií znečisťujúcej látky vo vode (prostredí) vplyvom uvoľnovania z pevnej fázy (ang. tzv. rebounding). Špecifický význam má dlhodobý monitoring aj pri sanáciách typu prirodzenej atenuácie, podporovanej biosanácie, atď.
Návrh monitorovacieho systému vychádza z podmienok sanovaného prostredia, typu použitej sanačnej metódy a vlastností znečisťujúcej látky. Najčastejšie sú monitorované časovo premenlivé médiá, ako je napríklad prírodná voda (podzemná alebo povrchová), v závislosti od podmienok sa však monitorujú aj ďalšie médiá ako sú pôdy, sedimenty, pôdny vzduch, atď.
Rozmiestnenie monitorovacích objektov závisí od lokálnych podmienok horninového prostredia a typu kontaminantu. Vo všeobecnosti sa odporúča umiestniť monitorovacie objekty:
• v znečistením neovplyvnenej časti horninového prostredia – sledovanie tzv. lokálnych pozaďových hodnôt, napr. pri podzemnej vode je to monitorovací vrt nad sanovaným územím v zmysle prúdenia podzemnej vody (v odôvodnených prípadoch je možné tento typ monitorovacieho objektu vynechať),
• v centrálnej časti sanovaného územia (sledovanie účinnosti sanácie a dlhodobého splnenia sanačných limitov),
• v oblasti potenciálne ohrozenej transportom znečisťujúcej látky, ktorá je v určitej odôvodnenej vzdialenosti od centra sanovaného znečistenia, napr. pre podzemnú vodu sledovanie pod sanovaným územím v zmysle prúdenia podzemnej vody.
Počet monitorovacích objektov vychádza najmä z rozsahu pôvodného znečistenia a navrhuje sa tak, aby bol pre dané znečistenie reprezentatívny. V jednoduchších prípadoch sa navrhuje jeden monitorovací objekt pre sledovanie lokálnych pozaďových hodnôt, jeden až dva monitorovacie objekty priamo v sanovanom území, resp. v oblasti potenciálne ohrozenej transportom znečistenia.
Frekvencia sledovania zvolených ukazovateľov je závislá od daných lokálnych podmienok. Obvykle sa odporúča sledovať vybrané ukazovatele viackrát ročne, v záujme zistenia vplyvu sezónnych zmien (klimatické, hydrologické, hydraulické, atď.) na vývoj hodnôt sledovaného ukazovatela. V odôvodnených prípadoch je možné sledovať ukazovatele raz ročne.
Výber a rozsah monitorovaných ukazovateľov závisí najmä od typu znečistenia a vlastností prostredia. Z výsledkov prieskumných prác, rizikovej analýzy a samotnej sanácie je potrebné určiť najvhodnejšie indikačné ukazovatele, ktoré reprezentujú daný typ znečistenia a indikujú vývoj znečistenia v oblasti. Pri výbere indikačných ukazovateľov je nutné brať do úvahy vlastnosti prostredia a geochemickú charakteristku daného ukazovateľa. Rozsah sledovaných ukazovateľov môže byť viacúrovňový. V praxi to znamená, že ukazovatele viac nachýlné na sezónne zmeny, resp. rizikovejšie ukazovatele je možné sledovať viackrát ročne, zatiaľ čo ostatné sa sledujú len raz ročne a do prvej skupiny sa zaradia len v odôvodnenom prípade (napr. prekročenie limitnej hodnoty, resp. existencia nepriazniveho vývojového trendu).
Výsledky monitorovacieho systému sa odporúča zbierať vo forme databázového, resp. informačného systému a vyhodnocovať v pravidelných intervaloch vo forme monitorovacích správ. Správy o monitorovaní sa vyhotovujú obvykle jedenkrát ročne. Monitorovací systém sa po určitom časovom období (3 – 5 rokov) na základe dosiahnutých výsledkov sumárne vyhodnotí a následne sa môže navrhnúť optimalizácia monitorovacieho systému, resp. jeho ukončenie.
Návrh, prevádzka a vyhodnocovanie monitorovacieho systému musí byť v súlade s odbornými princípmi ako aj príslušnou legislatívou.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3
Literatúra
Atlas krajiny, 2002: Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenská agentúra životného prostredi, Banská Bystrica
Matula, M., Holzer, R., Hrašna, M., Hyánková, A., Letko, V., Ondrášik, R., Vlčko, J., Wagner, P.: Atlas inžinierskogeologických máp SSR 1:200 000. Slovenská kartografia n.p. Bratislava,1989, 47 s.
Bodiš, D., Rapant, S., Khun, M., Klukanová, A., Lexa, J., Mackových, D., Marsina, K., Pramuka, S., Vozár, J. 1999: Geochemický atlas Slovenskej republiky, časť VI. Riečne sedimenty, Ministerstvo životného prostredia, GSSR, Bratislava, 145 s.
Bohuš, P., Klinda, J. (eds.), 2008: Environmentálna regionalizácia Slovenskej republiky, 2 vyd., Ministerstvo životného prostredia, SAŽP, Bratislava, 102 s.
Čurlík, J. a Šefčík, P., 1999: Geochemický Atlas Slovenskej Republiky, časť V. Pôdy, Ministerstvo životného prostredia, VÚPOP, Bratislava, 99 s.
Čurlík, J. a Šefčík, P., 2002: Kontaminácia pôd. In: Atlas krajiny SR 2002, Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenská agentúra životného prostredi, Banská Bystrica
Daniel, J., Lučivjanský, L., Stercz, M., Daniel, S., Donát, A., Hók, J., Kováč, P., Lehotská, E., Marsina, K., Mašlárová, I., Novotný, L., Tulis, J., Vágó, Z. 1996: Geochemický Atlas Slovenska, časť IV. – Prírodná rádioaktivita hornín. Bratislava, GS SR, 88 s.
Gregor T., Pivovarči M., Zlocha M., Vybíral V., Čapo J., Lanc J., Kováčik M., Bednarik M., Hrabinová J., 2008: Použitie ďiaľkového prieskumu Zeme pri sledovaní vplyvov environmentálnych záťaží na geologické činitele životného prostredia vo vybraných regiónoch, Manuskript, Archív Senzor, 657 s.
Hanzel, V. Bodiš, D. Bohm, V, Bujalka, P. Fides, J., Franko, O., Hyánková, K., Jetel, J., 1998: Geologický slovník – Hydrogeológia, GS SR, Vyd. D. Štúra. Bratislava, , 301 s.
Jánová, V., 2009: Environmentálne záťaže – stav riešenia v Európe a na Slovensku. ENVIROMAGAZÍN MČ2/2009. s. 4-7.
Lapin, M., Faško, P., Melo, M., Šťastný, P. a Tomplain, J., 2002: Klimatické oblasti, In: Atlas krajiny SR, Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenská agentúra životného prostredi, Banská Bystrica
Malík, P. a Švasta, J., 2002: Hlavné hydrogeologické regióny, In: Atlas krajiny SR In: Atlas krajiny SR, Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenská agentúra životného prostredi, Banská Bystrica
Malík, P. Švasta, J., Jetel, J., Hanzel, V., Gedeon, M., Scherer, S. a Fendek, M., 2002: Hydrogeologické pomery. In: Atlas krajiny SR In: Atlas krajiny SR, Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenská agentúra životného prostredi, Banská Bystrica
Maňkovská, 1996: Geochemický atlas Slovenskej Republiky, Lesná biomasa, GS SR, Bratislava, 87 s.
Marsina, K., Bodiš, D., Havrila, M., Janák, M., Káčer, Š., Kohút, M., Lexa, J., Rapant, S., Vozárová, A. 1999: Geochemický atlas Slovenskej republiky, časť III., Horniny, MŽP SR, GS SR, Bratislava, 135 s.
Melioris, L., Mucha, I., Pospíšil, P., 1986: Podzemná voda – metódy výskumu a prieskumu. Bratislava, Alfa, vyd. tech. ekon. lit. – Praha, SNTL – nakl. tech. lit., 429 s.
Metodický pokyn pre analýzu rizika, 2010: Bratislava, Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia geológie a prírodných zdrojov.
MŽP SR, 2010: Štátny program sanácie environmentálnych záťaží (2010 – 2015), Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 153 z 3. marca 2010.
Paluchová, K. 2009: Systematická identifikácia environmentálnych záťaží na Slovensku – čo priniesla? ENVIROMAGAZÍN MČ2/2009. s. 8-9.
Paluchová, K., Auxt, A., Brucháneková, A., Helma, J., Schwarz, J., Pacola, E., 2008: Systematická identifikácia environmentálnych záťaží v Slovenskej republike. SAŽP, 154 s.
Parkhurst, D.L., and Appelo, C.A.J., 1999, User’s guide to PHREEQC (Version 2)—A computer program for speciation, batch-reaction, one-dimensional transport, and inverse geochemical calculations: U.S. Geological Survey Water-Resources Investigations Report 99-4259, 312 p.
Petro, Ľ., Frankovská, J., Matys, M., Wagner, P., Bednárik, M., Grünner, K., Holzer, R., Hrašna, M., Hulla, J., Jánová, V., Kováčik, M., Kováčiková, M., Liščák, P., Modlitba, I., Ondrášik, M., Ondrášik, R., Pauditš, P., Slivovský, M., Vlčko, J., 2008: Inžinierskogeologický a geotechnický terminologický slovník. Vyd. D. Štúra, Bratislava, s. 465, ISBN 978-80-88974-99-4.
Pokyn MSPNM SR a MŽP SR z 15. dcembra 1997 č. 1617/97-min.: Pokyn Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 15.decembra 1997 č. 1617/97-min na postup pri vyhodnocovaní záväzkov podniku z hľadiska ochrany životného prostredia v privatizačnom projekte predkladanom podnikom v rámci privatizácie
Poráziková, K., Kollár, A., 2002: Mapa využiteľného množstva podzemných vôd. In: Atlas krajiny SR. Bratislava, Ministerstvo životného prostredia SR – Banská Bystrica, Slovenská agentúra životného prostredia.
Rapant, S., Vrana, K., Bodiš, D., Doboš, V., Hanzel, V., Kordík, J., Repčoková, Z., Slaninka, I. , Zvara, I. 1996: Geochemický Atlas Slovenskej republiky, časť I. Podzemné vody. Bratislava, GS SR, 127 s.
Schwarz, J., Auxt, A., Holubec, M. 2008: Metodický pokyn na prieskum environmentálnych záťaží (návrh). Banská Bystrica, ENVIGEO, 26 s.
STN 72 1001:2010 Klasifikácia zemín a sklaných hornín.
STN EN 12670 Prírodný kameň terminológia.
STN EN 1997-2 Navrhovanie geotechnických konštrukcií. Časť 2. Prieskum a skúšanie horninového prostredia
STN EN ISO 14 688-1 Geotechnický prieskum a skúšanie. Identifikácia a klasifikácia zemín. Časť 1: Identifikácia a opis.
STN EN ISO 14 688–2 Geotechnický prieskum a skúšky. Pomenovanie a klasifikácia zemín. Časť 2: Princípy klasifikácie.
STN EN ISO 14 689-1 Geotechnický prieskum a skúšky. Časť 1: Pomenovanie a opis skalných hornín. Časť 1: Pomenovanie a opis.
Šuba , J., Buja lka, P., Cibuľka, Ľ., Hanzel, V., Kullman, E., Porubs ký, A., Posp íšil, P., Škvar ka, L., Šubová, A., Tkáčik, P., Zakovič, M. 1984. Hydrogeologická rajonizácia Slovenska. Bratislava. SHMÚ, 100 s.
Vybíral V., Hrabinová J., Gajdoš V., Matys M., Némethyová M., 2005: Západné Karpaty - vybrané regióny - monitorovanie vplyvu environmentálnych záťaží na geologické činitele životného prostredia, orientačný GP ŽP, Senzor – MŽP SR, 113 s., 22 príl.
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 51/2008, ktorou sa vykonáva geologický zákon.
Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov.
Internetové zdroje:
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3