Znečistenie jednotlivých zložiek životného prostredia je v mnohých prípadoch zdrojom neprijateľných rizík pre zdravie ľudí a pre životné prostredie. Ich odstraňovanie je v mnohých prípadoch značne finančne náročné. Jednou z úloh analýzy rizika (AR) je nájsť a interpretovať spoločensky prijateľnú mieru zdravotného a environmentálneho rizika. Princíp spoločensky prijateľnej miery rizika vyjadruje skutočnosť, že dosiahnutie „nulového rizika„ je síce z hľadiska životného prostredia nutné, ale nie vždy sú k dispozícii vhodné a účinné technológie a postupy na úplné odstránenie znečistenia, alebo úplné odstránenie znečistenia vyžaduje neprimerane vysoké finančné náklady.
Analýza rizika sa vypracúva ako samostatná časť záverečnej správy z geologického prieskumu, pri ktorom sa zistilo a overilo závažné znečistenie spôsobené činnosťou človeka. Cieľom AR je charakterizovať existujúce a potenciálne riziká vyplývajúce z existencie znečisteného územia pre životné prostredie a zdravie človeka a na základe posúdenia ich závažnosti navrhnúť cieľové parametre nápravných opatrení. Analýza rizika je rozhodujúcim podkladom na posúdenie nebezpečnosti zistenej kontaminácie a nevyhnutnosti vykonania sanačných a iných opatrení a na rozhodovanie orgánov štátnej správy v procese znižovania nepriaznivých účinkov znečisteného územia na životné prostredie a zdravie človeka. AR je aj dôležitým a nevyhnutným podkladom na vypracovanie projektu nápravných opatrení (projekt sanácie geologického prostredia alebo projekt sanácie environmentálnej záťaže).
Analýza rizika vychádza najmä z týchto informácií:
• história lokality (pravdepodobné obdobie vzniku znečistenia na lokalite; údaje o činnosti, ktorá viedla k vzniku znečisteného územia; identifikácia zdroja úniku prítomných znečisťujúcich látok; údaje o porušení legislatívnych noriem);
• prírodné pomery skúmaného územia;
• rozsah a stupeň znečistenia skúmaného územia;
• prítomnosť znečisťujúcich látok;
• možné cesty šírenia znečisťujúcich látok;
• možná expozícia cieľovej skupiny, na ktorú sa dané riziko vzťahuje;
• aktuálne a plánované využitie skúmaného územia.
Ak je výsledkom analýzy rizika zistenie, že miera rizika nie je akceptovateľná a je nutná sanácia environmentálnej záťaže, AR obsahuje aj stanovenie cieľových kritérií (hodnôt) v podzemných vodách a zemine a návrh sanačných opatrení na zmiernenie alebo elimináciu rizika. Cieľové kritériá sanácie sa vždy určujú s ohľadom na súčasné a budúce využitie skúmaného územia a musia zodpovedať reálnym podmienkam konkrétnej lokality.
Návrh sanačných metód musí zohľadňovať závery AR, t. j. zohľadnenie vypočítaných zdravotných a environmentálnych rizík vyplývajúcich z prítomnosti znečistenia v skúmanom území. V znečistených územiach sa v mnohých prípadoch nedajú navrhnúť jednoznačné nápravné opatrenia. Preto sa v praxi navrhujú variantné riešenia zohľadňujúce ciele sanácie, jej účinnosť, kontrolovateľnosť, technickú náročnosť, ekonomickú a časovú náročnosť a zároveň sa zdôvodňuje prípadná neprijateľnosť zamietnutých variantov. Pre potreby rozhodovacieho procesu sa odporúča porovnanie 4 sanačných variantov:
• nulový variant – bez sanačného zásahu, len monitorovanie lokality;
• prvý variant – maximálny variant, t. j. úplné odstránenie znečistenia (sanačné metódy ex situ – odstránenie všetkých zdrojov znečistenia, vyťaženie kontaminovaného horninového prostredia, odčerpanie kontaminovanej podzemnej vody);
• druhý variant – izolácia územia, t. j. zamedzenie šírenia kontaminácie (variant vhodný najmä v prípade, ak sa predpokladá pretrvávanie aktivity zdrojov znečistenia, prípadne na lokalite je zvýšené riziko havarijných únikov);
• tretí variant – kombinácia sanačných metód (sanačné metódy in situ – biologické a fyzikálno-chemické metódy alebo kombinácia sanačných metód in situ a ex situ).
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3