Nový Rychnov, skládka priemyselného odpadu

Pri sanácii sa použila metóda in situ chemická oxidácia a z metód ex situ sa použilo sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody a vyťaženie kontaminovanej zeminy.

Sanačné práce na lokalite Nový Rychnov, skládka priemyselného odpadu, realizovala spoločnosť DEKONTA, a. s. (www.dekonta.cz).

Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov

Z geologického hľadiska toto územie spadá do západného okraja centrálneho masívu moldanubika. Budujú ho dvojsľudové granity až adamelity, stredno- až drobnozrnné, miestami drobnoporfýrické, ktoré sa označujú ako mrákotínsky typ.

Geologické pomery v priestore bývalej skládky a jeho okolia sú pomerne monotónne. Ide o kompaktné muskoviticko-biotitické žuly, drobno- až strednozrnné, pri povrchu navetrané až mierne zvetrané, s hnedými až hrdzavohnedými odtieňmi. Smerom do hĺbky rýchlo prechádzajú do zdravého masívu sivej až sivobielej farby. Granit v priestore bývalého lomu, v ktorom bola skládka umiestnená, je postihnutý nevýraznými tektonickými poruchami a puklinami.

Z hydrogeologického hľadiska toto územie patrí do rajónu 655 – Kryštalinikum v povodí rieky Jihlava. V rámci tohto rajónu je možné vymedziť vrchnú zvodeň, viazanú predovšetkým na kvartérny pokryv, zónu zvetrávania a zónu podpovrchového rozpájania hornín a spodnú zvodeň, viazanú na priepustné tektonické zóny v hlbších častiach kryštalinika.

V priestore bývalej skládky sa podzemná voda viaže na puklinovo-priepustný masív granitov, v ktorom sa vytvára puklinová zvodeň s mierne napätou hladinou podzemnej vody. Hladina podzemnej vody v čase realizácie doplnkového prieskumu sa nachádzala v úrovni 6 až 7 m pod úrovňou okolitého terénu. Generálny smer prúdenia podzemnej vody je na JZ až JV.

Hodnoty koeficientu filtrácie v okolí skládky sa pohybujú v rozmedzí 10^–7 až 10^–8 m . s^–1.

Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód

Charakteristika kontaminácie:

• dominantný kontaminant – chlórované uhľovodíky (ClU), ropné látky, ťažké kovy, organochlórované pesticídy (OCP), chloridy a dusičnany;

• maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:

• zeminy: nestanovené (skládka nebezpečného odpadu),

• podzemné vody: ClU = 27,8 mg . l^–1, v žulovom lome OCP = 0,6 mg . l^–1;

• maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:

• zeminy: nestanovené,

• podzemné vody: ClU = 2,7 mg . l^–1, OCP = 0,2 mg . l^–1;

• plocha kontaminovaného územia: asi 25 000 m²;

• hĺbka hladiny podzemnej vody: 10 m pod terénom;

• hĺbka nepriepustného podložia: nie je relevantná (ide o puklinový systém viazaný na žulový masív).

Chemická oxidácia

Chemická oxidácia bola zvolená s cieľom intenzifikovať sanáciu podzemnej vody pomocou aplikácie Fentonovho činidla. Sanácia prebiehala v ohnisku znečistenia na 5 aplikačných vrtoch.

V rámci monitoringu sanačných prác sa sledovala koncentrácia OCP, ClU, H₂O₂, pH, teploty a oxidačno-redukčného potenciálu v podzemnej vode.

Sanačné čerpanie a čistenie podzemných vôd, vymývanie pôdy

Systém sanácie podzemnej vody tvorili 3 technológie/metódy podľa kontaminantov, ktoré sa pomocou jednotlivých technológií odstraňovali:

• gravitačná separácia (ropné uhľovodíky, voľná fáza);

• striping (ClU);

• reverzná osmóza (zvyšok OCP, anorganických látok, ťažkých kovov, dusičnanov, dusitanov a chloridov).

Monitoring podzemnej vody zahŕňal primárne nasledujúce znečisťujúce látky /skupiny znečisťujúcich látok:

• OCP, ClU, dusičnany, chloridy (pre ne boli stanovené sanačné limity),

• ropné látky (NEL, BTEX),

• ťažké kovy,

• dusitany a obsah amónnych iónov.

Vyťaženie kontaminovanej zeminy

Kontaminovaný odpad sa vyťažil a odviezol na externé odstránenie (spaľovňa nebezpečného odpadu, skládka nebezpečného odpadu). Priestor skládky sa následne rekultivoval (zaviezol inertnou zeminou). Priebežný sanačný monitoring pozostával zo sledovania odpadu – analyzoval sa obsah EOX, OCP, ClU, ťažkých kovov a ropných látok (C10 – C40).

Trvanie sanácie, účinnosť a finančné náklady

Sanácia trvala 1,5 roka (vyťaženie nebezpečného odpadu trvalo 2 mesiace a sanácia podzemnej vody prebiehala 12 mesiacov). Prieskumnými prácami sa overila kontaminácia zeminy, a to 2 040 t nebezpečného odpadu. Riziková analýza potvrdila nepriaznivé účinky nebezpečného odpadu na životné prostredie (kontaminácia podzemnej vody). Vyťažilo sa 2 040 t nebezpečného odpadu a odviezlo na externú likvidáciu – spaľovňa nebezpečného odpadu, skládka nebezpečného odpadu – a priestor skládky sa následne rekultivoval (zaviezol inertnou zeminou).

Systém sanácie podzemnej vody tvorili 3 technológie/metódy: 1. gravitačná separácia, 2. striping, 3. reverzná osmóza. Pomocou nich sa podarilo znížiť koncentráciu hlavných kontaminantov ClU a OCP na požadovaný sanačný limit.

Sanačné práce trvali 1,5 roka. Zvolená kombinácia sanačných metód umožnila úspešne odstrániť kontamináciu v prvej etape najmä z horninového prostredia a v druhej etape z podzemnej vody.

Išlo o komplexnú dodávku prieskumných prác vrátane vypracovania rizikovej analýzy a následnej realizácie sanačných prác. Časový harmonogram prác sa neprekročil. Finančné ohodnotenie vykonaných prác bolo 29 096 000 CZK.

Ukážky zo sanačných prác sú uvedené na obr. 5.2.1 a 5.2.2.

Obr. 5.2.1. Nový Rychnov, skládka priemyselného odpadu – vyťaženie kontaminovanej zeminy (archív DEKONTA, a. s.).

Obr. 5.2.2. Nový Rychnov, skládka priemyselného odpadu – dočisťovanie kontaminovanej zeminy po vyťažení: príprava na rekultiváciu (archív DEKONTA, a. s.).

Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,

Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,

ISBN 978-80-89343-39-3