Košice – Haniska, areál SPP, a. s.

 Použité sanačné metódy

Pri sanácii sa použili metódy in situ vákuová extrakcia a aerácia a metódy ex situ sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody striping, vyťaženie kontaminovanej zeminy a vybudovanie vsakovacieho systému.

Sanačné práce na lokalite Košice – Haniska, areál SPP, a. s., realizovala spoločnosť ENVIRONCENTRUM, s. r. o. (www.environcentrum.sk).

 

 

 Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov

Na geologickej stavbe územia sa podieľajú sedimenty neogénu a kvartéru. Neogén tvoria najmä štrky s polohami ílov a ílovitých pieskov. Kvartér predstavujú sedimentárne náplavy rieky Hornád vo forme terasových stupňov a aluviálnych nív.

Hydrogeologický kolektor sa viaže na piesčité štrky druhej vysokej terasy Hornádu. Podzemná voda má charakter voľnej, resp. miestami mierne napätej hladiny, ktorej horná úroveň sa nachádza v závislosti od klimatických podmienok v hĺbke 3 – 6 m pod terénom. Kolektor charakterizuje medzizrnová priepustnosť s hodnotou T = 3,84 . 10^–3 m². s^–1 a k_f = 1,60 . 10^–3 m . s^–1.

 

 

 Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód

Charakteristika kontaminácie:

•      dominantný kontaminant – ropné látky;

•      maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:

•      zeminy: UI = 6 089,98 mg . kg^–1 sušiny,

•      podzemné vody: NEL_IČ = 4,908 mg . l^–1, UI = 8,938 mg . l^–1;

•      maximálna koncentrácia nameraná na konci sanácie:

•      zeminy: nesledované,

•      podzemné vody: NEL_IČ = 1,5 mg . l^–1, UI = 0,4 mg . l^–1;

•      plocha kontaminovaného územia: asi 24 105 m²;

•      hĺbka hladiny podzemnej vody: 5,43 m;

•      hĺbka nepriepustného podložia: 7,03 m.

Vákuová extrakcia

V rámci systému sa vybudovalo 37 objektov zapojených v 8 vetvách s rozvodmi uloženými pod zemou. Pôdny vzduch sa nepretržite riadene odsával prostredníctvom vývev, ktoré boli sústredené v samostatných kontajnerových jednotkách. Počas realizácie sanačných prác sa sledovali parametre odsávaného pôdneho vzduchu:

•      koncentrácia O₂, PID (obsah VOC), CH₄, obsah všetkých uhľovodíkov, CO₂ – meranie pred vstupom do biofiltra terénnym plynovým analyzátorom Ecoprobe 5,

•      odber vzoriek pôdneho vzduchu na uhlíkový sorbent – analýza v akreditovanom laboratóriu.

Aerácia

V rámci systému sa vybudovalo 47 objektov zapojených v 10 vetvách s rozvodmi uloženými pod zemou. Pôdny vzduch sa nepretržite riadene zatláčal prostredníctvom vývev, ktoré boli sústredené v samostatných kontajnerových jednotkách. Efektivita metódy sa monitorovala meraním obsahu rozpusteného O₂ v podzemnej vode.

Sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody, striping

Plne automatizovaný systém úpravy čerpanej kontaminovanej vody riadený počítačom pozostával z gravitačno-sorpčného odlučovača, dvojice kaskádových filtrov, tlakového sorpčného filtra, stripovacej veže s biofiltrom a sedimentačnej nádrže na odstraňovanie železa. Monitoring sanačných prác bol zameraný na sledovanie:

•      prietočného množstva,

•      teploty vody a výšky hladiny,

•      frekvencie čerpadiel a funkčnosti akčných členov,

•      obsahu NEL_IČ, UI a TOC.

Vybudovanie vsakovacieho systému

Prečistená voda vsakovala prostredníctvom vsakovacích objektov späť do horninového prostredia. Pri prevádzke vsakovacieho systému je najdôležitejším monitorovaným parametrom okrem vsakovaného množstva vody a kvality vsakovanej vody aj výška hladiny vody vo vsakovacích objektoch.

Vyťaženie kontaminovanej zeminy

Vyťažená zemina v množstve 57 t sa vyhodnotila na biodegradačných plochách dodávateľa.

 

 

 Trvanie sanácie a účinnosť

Sanácia trvala 1,5 roka.

Realizovanými sanačnými prácami (vákuová extrakciaom) sa na lokalite odstránilo z nenasýtenej zóny 4 564,4 kg kontaminujúcich látok stanovených ako UI, resp. 21 572,2 kg kontaminujúcich látok stanovených ako obsah všetkých uhľovodíkov.

Bilancia degradácie znečisťujúcich látok sa urobila na základe produkcie CO₂ a obsahu CO₂ v pôdnom vzduchu. Výsledkom (prepočítané na uhlík) je hodnota 45 283 kg uhľovodíkov utilizovaných na CO₂ z nenasýtenej, ale čiastočne aj z nasýtenej zóny.

Z nasýtenej zóny (podzemné vody) sa odstránilo sanačným čerpaním 320,8 kg kontaminujúcich látok stanovených ako UI a 163,5 kg kontaminujúcich látok stanovených ako NEL_IČ. Okrem toho sa odstránilo 1 379,5 kg železa vo forme Fe(OH)₃ ako produkt pri čistení kontaminovanej vody. Pokiaľ ide o obsah UI (plocha s obsahom UI vyšším ako 1,0 mg . l^–1 = 22 839 m²), na konci sanačných prác nebol dokumentovaný obsah UI vyšší ako 1,0 mg . l^–1, teda na konci sanačných prác bola na 100 % odstránená kontaminácia s obsahom UI vyšším ako 1,0 mg . l^–1. V prípade obsahu NEL_IČ vyššieho ako 1,0 mg . l^–1 sa pôvodná rozloha kontaminovaných vôd 23 538 m² znížila na 820,5 m². Predstavuje to len 3 % z pôvodnej rozlohy.

Cieľový limit ukazovateľa UI bol splnený (v rizikovej analýze bol určený len pri tomto ukazovateli).

Ukážky zo sanačných prác sú uvedené na obr. 5.1.28 a 5.1.29.

 

Obr. 5.1.28. Košice, Haniska, areál SPP, a.s. – dekontaminačná stanica, úpravňa čerpanej vody (archív ENVIRONCENTRUM, s. r. o.).

Obr. 5.1.29. Košice, Haniska, areál SPP, a.s. – kontaminovaná podzemná voda na vstupe do dekontaminačnej stanice (archív ENVIRONCENTRUM, s. r. o.).

 

© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží

Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,

Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,

ISBN    978-80-89343-39-3