Pri sanácii sa použila metóda in situ vákuová extrakcia (venting) a ex situ metóda podporné sanačné čerpanie podzemnej vody. Uzavrela a rekultivovala sa priemyselná a chemická skládka – hrubé terénne úpravy, minerálne tesnenie, fólie, tetradrén, rekultivačné vrstvy, odvodnenie, odplynenie, výsadba zelene a údržba.
Sanačné práce na skládke realizovala spoločnosť GEOtest Brno, a. s. (www.geotest.cz).
Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov
Lokalita leží v priestore orlicko-žďárskej oblasti kriedy na tzv. zámrskej elevácii z.-v. smeru, na severnom okraji ohraničenej zámrským zlomom. Podložím kriedy v hĺbke zhruba 217 m sú fylity hlineckej zóny kryštalinika Železných hôr.
Vysokomýtska synklinála so zámrskou eleváciou predstavuje z hľadiska hydrogeologickej syntézy Českej kriedovej panvy bilančný celok 6. Litologický vývoj synklinály, charakterizovaný prevahou slieňovcov a slienitých vápencov, je na tvorbu zásob podzemnej vody nepriaznivý.
Plytké zvodnenie stredného turónu je puklinové. Hladina je poklesnutá do slieňovcov, v priestore skládky leží pod úrovňou kvartéru, asi 3 – 9 m pod úrovňou dna skládky. Spraše a štrky nie sú zvodnené ani počas intenzívnych zrážok.
Kolektorom podzemnej vody je horninové prostredie rozpukaných slieňovcov stredného turónu. Výsledky hydrodynamických skúšok preukázali, že ide o prostredie s premenlivou priepustnosťou, spôsobenou značnou nehomogenitou puklinového prostredia slieňovcov. Priepustnosť zvodneného kolektora sa pohybuje od dosť slabej až po dosť silnú priepustnosť. Koeficienty filtrácie sa pohybujú v rozmedzí od n . 10–7 do n . 10–4 m . s–1.
Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód
Charakteristika kontaminácie:
• dominantný kontaminant – chlórované uhľovodíky;
• maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:
• zeminy: nesledované,
• podzemné vody: ClU = 5,33 mg . l–1;
• maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:
• zeminy: nesledované,
• podzemné vody: ClU = 0,092 8 mg . l–1;
• plocha kontaminovaného územia: chemická skládka 3 360 m2, priemyselná skládka 21 370 m2;
• hĺbka hladiny podzemnej vody: asi 3 – 9 m pod úrovňou skládky;
• hĺbka nepriepustného podložia: nestanovená.
Vákuová extrakcia (venting), sanačné čerpanie a čistenie podzemných vôd
Ako aktívny sanačný zásah sa navrhol pilotná dvojmesačná vákuová extrakcia (1997) pásma prevzdušnenia a sanačné čerpanie podzemnej vody. Pri vákuovej extrakcii (vákuová extrakciau) sa odčerpalo 42,091 kg ClU a pri sanačnom čerpaní podzemnej vody 0,024 64 kg ClU.
S ohľadom na veľmi priaznivé výsledky pokusov bola navrhnutá sanácia pásma prevzdušnenia vákuovou extrakciou. Počas šesťmesačného trvania sanácie (1999) sa odsalo (extrahovalo) z vrtov 36,616 kg ClU. Podporným sanačným čerpaním sa vyťažilo z podzemnej vody 0,050 35 kg ClU.
Vákuová extrakcia v porovnaní so sanačným čerpaním vody sa ukázala ako efektívna sanačná metóda.
Monitoring pôdneho vzduchu na stanovenie ClU sa uskutočnil počas vákuovej extrakcie. Monitorovali sa tieto parametre:
• podtlak vo vákuovaných objektoch,
• množstvo odčerpaného vzduchu,
• analýzy vzoriek odsávaného a vypúšťaného (vyčisteného) vzduchu.
Odbery vzoriek pôdneho vzduchu sa robili 1x za 14 dní, a to z jednotlivých vrtov a zo spoločného vstupu pred sanačnou jednotkou. Počas sanačného čerpania sa 1x za 14 dní odoberali vzorky vody z jednotlivých vrtov, spoločného vstupu na sanáciu a výstupu po sanácii na stanovenie ClU.
Denne sa robili merania:
• hladiny podzemnej vody v odsávaných a kontrolných vrtoch,
• množstva odčerpanej vody zo sanačne čerpaných vrtov.
Trvanie sanácie, účinnosť a finančné náklady
Sanácia trvala 9 mesiacov (9 – 11/1997 až 5 – 11/1999).
Na lokalite sa od začiatku sanačného zásahu 22. 9. 1997 do jeho skončenia 6. 11. 1999 vyťažilo 84,628 kg ClU.
Aktívny sanačný zásah sa skončil k termínu 31. 12. 2000 po dosiahnutí požadovaných cieľových sanačných limitov.
Sanačné práce prebiehali podľa projektovaného harmonogramu prác a sanačný rozpočet bol dodržaný (840 000 €).
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3