Detva, areál PPS Detva

Pri sanácii sa použili nasledujúce metódy ex situ: sanačné čerpanie a čistenie podzemných vôd a vyťaženie kontaminovanej zeminy.

Sanačné práce na lokalite Detva, areál PPS – likvidáciu nádrží, prieskum a sanáciu znečistenia podzemnej vody a zemín – realizovala spoločnosť HES-COMGEO, spol. s r. o. (www.hes-comgeo.sk).

Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov

Na geologickej stavbe územia sa podieľajú tieto horninové formácie a komplexy: kryštalinikum veporika, stratovulkán Poľana (neovulkanity) a kvartérne sedimenty budované štrkopiesčitými sedimentmi prekrytými náplavovými hlinami. Podľa hydrogeologickej rajonizácie SR toto územie patrí do rajónu Kvartérnej nivy Hrona a Slatiny od Slovenskej Ľupče až po Tlmače. Smer prúdenia podzemnej vody je na západ. Hladina podzemnej vody sa pohybuje v hĺbke 2,0 až 5,0 m a koeficient filtrácie dosahuje hodnoty 1,5 . 10^–6 až 2 . 10^–5 m . s ^–1.

Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód

Charakteristika kontaminácie:

• dominantné kontaminanty – pohonné hmoty a oleje (parameter NEL);

• maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:

• zeminy: NEL = 6 000 mg . kg^–1 sušiny,

• podzemné vody: voľná fáza ropných látok na hladine, NEL = 15 mg . l^–1;

• maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:

• zeminy: NEL = 500 mg . kg^–1 sušiny,

• podzemné vody: odstránená voľná fáza ropných látok z hladiny podzemnej vody, NEL = 0,3 mg . l^–1;

• plocha kontaminovaného územia: 800 m²;

• hĺbka hladiny podzemnej vody: 2,5 m p. t.;

• hĺbka nepriepustného podložia: 6,0 m p. t.

Sanačné čerpanie a čistenie podzemných vôd

Podzemná voda a fáza ropných látok sa čerpala z výkopu. Čerpaná voda sa privádzala do čistiacej stanice gravitačno-sorpčného odlučovača a stripovacej veže s filtrom s aktívnym uhlím. Po zasypaní výkopu pokračovalo čerpanie podzemnej vody z hydrogeologického vrtu až do dosiahnutia cieľového limitu 0,5 mg . l^–1 NEL. Monitoring sanačných prác bol zameraný na kontrolu kvality čerpanej a vypúšťanej vody v ukazovateli NEL, a to na 8 monitorovacích vrtoch.

Vyťaženie kontaminovanej zeminy

Vykopali sa a odstránili dve podzemné nádrže. Vyťažená kontaminovaná zemina sa uložila na účelovo zriadenú dekontaminačnú plochu priamo v areáli. Dekontaminácia zeminy sa urobila biodegradáciou autochtónnou mikroflórou. Do zeminy sa pridávala organická hmota NPK. Zemina sa prevzdušňovala prehadzovaním. Po dosiahnutí cieľového limitu 500 mg . kg^–1 sa zemina použila na úpravy terénu v lokalite.

Kontaminácia vyťaženej zeminy sa dokumentovala vzorkami zeminy a analýzami NEL počas výkopov. Vzorkami zo stien a dna výkopov sa dokumentovalo odstránenie znečistenia. Počas biodegradácie na ploche sa sledovali parametre ako obsah NEL v zemine, teplota zeminy, obsah dusíka a biologické oživenie. Dokončenie dekontaminácie sa doložilo analýzou a odborným posudkom.

Trvanie sanácie a účinnosť

Stanovený sanačný limit pre zeminy aj podzemné vody sa dosiahol za 8 mesiacov. Ukážka sanácie je uvedená na obr. 5.1.15.

Obr. 5.1.15. Detva vyťaženie znečistenej zeminy (foto HES- COMGEO, s. r. o.).

Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,

Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,

ISBN 978-80-89343-39-3